Kronika obce
I. časť
Obec Paňovce ako osada, kedy a od koho bola založená, sa presne zistiť nedá. Že je to starodávna a údajne banícka osada, vysvitá i z niektorých starodávnych záznamov.
Podľa týchto záznamov sa spomína meno obce ako „Arany lábu Pány“, t.j. Zlatonohé
Paňovce, alebo Zlatonohá Pánev. Tieto záznamy sú dôkazom toho, že v chotári obce sa nachádzala zlatá ruda, alebo potok bol zlatonosný. Podľa údajov starých ľudí na úpätí „Bányi hegy“ banského vrchu , ktorý leží na sever od obce, boli tri štôlne. Stopy po týchto štôlňach sú zreteľne viditeľné na Nováčanskom poli vyše potoka.
Cirkevní historici a to zvlášť bieli mnísi v Jasove spomínajú Paňovce ako kvitnúcu obec už v roku 1333. Cirkevná obec rím. kat. bola pod patronátom Jasovských bielych kňazov /Rád otcov premonštrátov synov sv. Norberta/. Títo kňazi vlastnili všetky pozemky, lesy a bane nachádzajúce sa v chotári obce Paňovce.
Mimo týchto bielych kňazov boli vlastníkmi obce mnohé šľachtické rodiny, ako zemepáni, ktorých mená sa nachádzajú v Jasovskom archíve.
Tak majiteľom obce v roku 1519 bola vdova Sofia po nebohom Krištófovi de Pány et Zemere. Menovaný bol podžupanom stolice Abaujskej.
V roku 1531 sa spomínajú Peter a Mathias Horváth ako zemepáni osady Zeőlekeő /Szőlőske – teraz Seleška/. Dedičom spomínaných Horvátovcov v roku 1533 sa uvádza Gaspar Thárkány de Ztrŷzŷth, ktorého majiteľské práva uznáva aj cisár Ferdinand II. /str. 300-48/. Pravdepodobné je, že menovaní zemepáni vlastnili nielen Selešku, ale aj Paňovce. Že akú hodnotu mali také obce ako Paňovce, svedčí zápis z roku 1550 kde zemepán Juraj Horváth z Goritzi zastavuje svoj majetok /Paňovce/za 876 zlatých florenov u Petera Maghy-ho s povolením krála.
V roku 1552 vdova po nebohom Jurajovi Horváthovi z Goritzi má spolumajiteľa zemepána Gáspara Thárkány. V nasledujúcom roku 1553 rodina Horváthová vymení zastavený majetok za 876 zlatých florenov od Bernarda de Pány . /Doklad č. 65/. V roku 1554 majetok Kristofa a Mikolaja de Pány prejde titulom daru na Juraja Horváth – Gosthovith-a.
V roku 1560 sa spomína exekučný proces proti usurpátorovi Wolfgang /Farkas – Vlk/ Zekel o majetky Pány a Szőlőske v prospech vdovy a siroty Mateja po nebohom Jurajovi Horváth-ovi de Goritz-a /Doklad č. 86/.
V roku 1562 majetky Pány a Szőlőske zo zemepána Kristófa de Pány s kráľovským súhlasom prejdú do vlastníctva Juraja Horvátha. V tom istom roku 1532 Sophia Mághŷ manželka Antona Székely de Dalnok dostáva kráľovským dekrétom dedične medzi inými majetkami v župách Szabolcs-Ugacsa –Zemplín aj právo na Pány a Szőlőske /str. 270 č.7/.
V roku 1563 vd. Lucia Horváthová de Goritz zahlasuje žalobné právo, proti usurpátorom
Michalovi Bezenehy a Františkovi Perényi /č.3/. V týchto rokoch stíha jedna žaloba druhú a obec Paňovce mení zemepána takmer každý rok. Tak aj v roku 1570 podáva žalobu Mikuláš Bocskay proti vdove Horváthovej de Goritz-a. Žaloba je podaná v prospech Jána de Trava.
V roku 1572 Štefan Horváth Kidisits de Lipie žaluje pred kráľovským súdom na Jána Thárkányi pre vyrušovanie na majetku v Paňovciach pre bitku a pre telesný úraz. /str. 86/.
V roku 1574 vdova po Jurajovi Horváth Lucia Strisits bola na svojom majetku prepadnutá Michalom Bezenczym. Podáva tiež žalobu.
V roku1580 Peter Chechy de pány 1 ½ oreka v Paňovciach a Seleške dáva do úžitku služobníctvu Štefana Horváth-Kidisits-Parkosilits.
V roku 1582 Peter Karácsondy de Karáchond za 240 zlatých zastavené majetky Pány-Szőlőske-Jánok-Reste vráti majiteľom raz a navždy a to Štefanovi Horváth-Kidisits de Chechy a manželke Dorothy. V roku 1584 Peter a Martin Chechy de Pány jeden gazdovský orek prepúšťajú manželke Michala Trombitása pre jeho čelaď.
V nasledovnom roku 1585 sa uzavrela priateľská dohoda na jednej strane medzi Dorothou
Bejczŷ vdove po Jánovi Prošits a Alžbetou Thárkány, manželkou Mikuláša Makoviczky-ho a z druhej strany medzi Alžbetou Tárkány, Barbarou Bocskay manželkou Michala Bakosa, podľa ktorej dohody, menované všetky svoje majetky a užívacie práva a to v Pány, Szőlőske v župe Abauj, Bathyán-Locza-Tárkány-Karád v župe Zemplín, Karáz-Gyulaj-Remeteszőg-Ibrány v župe Szabolcs, Szalka-Endréd v župe Szatmár, Uzsad v župe Bihar, Adon-Apáti-
Bodogfalva-Zepes-Szavad-Ebes v župe Bihar za 200 zlatých florenov na Pavla a Ladislava Ibrányi deťom Valenta Ibrányi a Sári Prošits prepúšťajú./str. 169/
V roku 1588 Martin Chechy de Pány majetkovú žalobu proti Štefanovi Horváthovi de Chechy de Pány odvoláva. V roku 1589 Martin Chechy de Pány jeden gazdovský orek pod názvom „Barta Demeter Púptája“ v Paňovciach predáva za 28 zlatých florenov Dorothy Borinkay-ovej vdove po Štefanovi Horváth de Chechy. V tom samom roku to je 1589 Peter Chechy de Pány pre odpredaj gazdovského oreku „Barta Demeter Púptája“ podáva žalobu proti svojmu bratovi Martinovi. V roku 1592 Peter Chechy de Pány , s manželkou Suzannou Tárczay a ich dcéry Sophia, Barbora a Margita, predávajú celý svoj zemiansky dvorec a dom za 200 zlatých florenov Štefanovi Csejtneky-mu.
V roku 1594 Martin Cechy predáva za 20 zlatých florenov jednu želiarku v Pányi, Mikulášovi a Sigmundovi Semsey.
V roku 1595 mal ísť Martin Chechy de Pány do vojny proti Turkom. Pretože potreboval peniaze, zastavil svoj majetok v obciach Pány a Szőlőske a jeho manželka Dorothea Pozsgay svoje majetky v Nátafalva a Kőrtvélyes v župe Zemplín za 200 zlatých florenov.
V roku 1611 Tomáš Horváth de Pány celý svoj zemiansky dvorec a dom v obci Pány zastavuje u Ambróza Berkezy-ho za 100 zlatých florenov.
V roku 1614 Matias Chechy de Pány jeden gazdovský orek v obci Pány zastavuje za 40 zlatých florenov u Imricha Kovásznay-ho, kazateľa Moldavského. V roku 1622 Štefan Hartyánŷ tútor Kláry dcéry po Valentínovi Alacskay a Barbary Chechy zastavuje dva oreky a to jeden zaľudnený v Szeleske a druhý na stred obci Pány za 200 zlatých florenov u Jána Balthazára a Štefana Barcsay-ho. O dva roky pozdejšie v roku 1624 Klára Alacskay-ová, dva gazdovské oreky v Alacske v župe Borsod, ako aj majetky v obci Pány-Szőlőske-Tárcza za 1000 zlatých florenov predáva Štefanovi Hartyányi.
V roku 1625 Katarína Chechy vdova po Andrejovi Bánaŷ, odvoláva svoju žalobu proti Štefanovi Vesenŷ pre odcudzenie jedného roľníka /200/. V tom samom roku 1625 Štefan Leőveŷ a manželka Žófia Bániaŷ jeden opustený orek v obci Pány zastavujú za 75 zlatých florenov u Daniela Debreczeny. /Protokol 2 str. 201/.
V roku 1627 Ján Cszobor de Cszobor Szent Mihály sa zaväzuje Mathias-ovi de Németh, že ak dlžobu 309 zlatých florenov a 65 denárov do svojej smrti by nevyrovnal, ani jeho rodina po jeho smrti, zrieka sa svojho majetku v obci Pány v prospech svojho veriteľa Mathiasa Királya de Németh /Prot. 2 str. 234/.
V nasledujúcom roku 1628 Štefan Hartyánŷ s manželkou Barbarou Chechy jeden celý gazdovský orek pod menom „Hasznok János házahelye“, ktorý doteraz bol v rukách dôst. Jána Checha jágerského kanonika ako záruka za 200 zlatých florenov, teraz zastavujú Jánovi Barcsay-ovi /prot. 2 str. 275/. V tom istom roku 1628 Štefan Leőveŷ s manželkou Sofiou Bányaŷ-ovou jednu štvrtinu gazdovského oreka v obci Pány zastavujú za 75 zlatých florenov Jánovi Barcsay-mu /protokol 2 str. 276/.
V roku 1633 Ján Píber jágerský arcibiskup a Michal Maurovitius veľprépošt jágerský k vôli dávkam desiatkam rozdeľujú si obce nasledovne: arcibiskupstvu patrili mesto Szikszo, Gagy, Pamlény, Vajda, Bűthes, Jánok, Százfa, Ujlak, Alsó Vadász, Csenéte, Litka, Gadňa, Vendégi, Perecse, Bodoló, Péder, Pány, Makrancz a Sáros Allya. Jágerskej kapitule patrili nižná polovica mesta Szikszo, Vadász Méhy, Selyeb, Utvágy, Zsoltsva Honóth, Vámos,
Bódva, Karló Kaza, Nyárasd, Zelekes, Utvágy-Budna, Szalona, Mártonyi, Meszes, Szent Jakab, Szúhegy, Csécs – Szeszta – Szíhalom, Maklár, Felső Némethi, Eger, Tihamér, alsó és felső Tárkány. /I.3/
V roku 1652 Imrich Gőnczy s manželkou Suzannou Váczŷ-ová celý zemiansky dvorec – majetok a dom v obci Pány predávajú za 500 zlatých florenov, Štefanovi a Jánovi Debreczenyi-mu. /protocol R fol. 262/. V tom samom roku 1652 Štefan a Ján Debreczényi vyhlasujú, že kúpili z voľnej ruky za 500 zlatých florenov zemiansky majetok – dvorec dom v obci Pány so všetkým príslušenstvom od Imricha Gőnczŷ-ho a Suzanny Váczŷ-ovej /protocoll R str. 112 a 166/.
V roku 1660 Balthazar, Ján a Andrej Horváth ako aj Anna Patornyay dcéra Alžbety Horváthovej sa zriekajú v prospech Tomáša Pállfy-ho jágerského arcibiskupa na neurčitý čas štvrtiny z gazdovského oreka v obci Pány /zv. I. č. 32/.
V roku 1662 Imrich Gőnczy a Suzanna Váczy-ová darujú zemiansky dvorec dcéram Alžbety vydatej za Štefana Berdőczy-ho a Anne vydatej za Thomasa Horvátha. Podobne Barbara Demjényi-ová vydatá za Andreja Soldoša a Mathias Thuróczy darujú svoje majetky Jánovi Demjénŷ-mu. Tieto majetky sú v susedstve majetkov Pavla Czikó a Gaspara Birkes. Tento darovací akt potvrdzujú aj v svojom testamente. /g. g. I. No 15/. V roku 1662 Balthazar Horváth strednú časť svojho majetku v Pányi a v Mokranciach na jeden rok dáva do úžitku Thomasovi Pálfy-mu arcibiskupovi jágerskému /R .367/.
V roku 1664 Balthazar Hováth de Jászo – jeden gazdovský orek v Makranczi, ktorý bol spustošený a tiež dve želiarky v Szőlőske a Pány dáva do úžitku na jeden rok Thomasovi Pálfy-mu de Erdőd arcibiskupovi jágerskému za protihodnotu, že dá povolenie vyhnať ošípané do jasovských lesov na žaluď. V tomto čase aj v pozdejšom takéto vykrmovanie na žaludi priamo v lese bolo zvykom. /Protocol R. 466/.
V roku 1666 zeman Ján Seres štvrtinu svojho majetku zemianskeho majetku v chotári obce Pány predáva za 100 zlatých florenov Štefanovi Mészarosovi. /S-21/. V roku 1667 Andrej Székhelŷ de Nagy Ida podáva žalobu v mene svojom a v mene spolumajiteľov majetku v obci Pány, proti Štefanovi Mészarosovi a Kašparovi Molnárovi, pre spustošenie lesa v Paňovskom chotári /S 118/
V roku 1668 Andrej Balthazár synovia staršieho Andreja Horvátha de Jaszov ako aj Alžbeta dcéra Mikuláša Horvátha a Anny Podternyaiovej a František Péchy de Péch-Ujfalu rozdeľujú rodinné majetky nasledovne: Bodoló, Buzita, Fanczal, Kiniz, Kézmárk, Kéres, Kereptéfe, Kis Péder, Makrancz, Csécs, Felső Méra, Pamlin, Pány, Tornyos Németi, Ujváros Szőlőske, mesto Jászo ako aj vinice, Szikszó, Tálly, Sziszka, Ujfalu v župe Abauj a Zemplín, ďalej Dereš v župe Gemerskej, Andácska, Jósvafő, Szín, Zornitz. /Protocol S-143/.V roku 1668 Samuel syn Dávida Kapány a Sofii Karácsondy-ovej, taktiež Ján Szabó a Mária Kopányi-ová všetky svoje majetky a práva v obci Pány a Szőlőske pre vymretie rodiny Moysisa Vessenyei-ho syna Štefana Vessenyey-ho a Kataríny Bakóovej predávajú za 100 zlatých florenov Anne Keczerovej vdove po Petrovi Sirmay, Ďalej Štefanovi, Andrejovi a Nikolajovi ako aj Sáre Sirmay-ovej. /S-160/.
Vroku 1669 Imrich Gőnczy svoj zemiansky majetok a dom v Pányi na 7 rokov za 200 zlatých florenov zastavuje u najdôstojnejšieho Tomáša Pálflfy-ho arcibiskupa jágerského. /protocol S-178/. V tom istom roku 1669 Imrich Gőnczy svoje majetky v Pányi, v Jasove a inde testamentárne porúča deťom svojej prvej manželky Eve a Anne ako aj svojej druhej manželke Magdaléne Lakatošovej. /g.g.č.s./.
V roku 1670 Imrich Gőnczy a Eva Gőnczy-ová podávajú žalobu na Alžbetu Gőnczy-ovú manželku Štefana Berdőczyho a Annu Gőnczy-ovú manželku Tomáša Horvátha pre neoprávnené prepustenie majetku v obci Pány v prospech Andreja Székhely de Nagy-Ida
/S-296/. V roku 1692 Jonáš Šereš a Juditha Šerešová vdova po nebohom Martinovi Eperjessy vydatá za Martina Réthy, v mene svojom a v mene svojich detí, ako aj v mene Jána Šereša a Alžbety Czikó de Czikóháza dcéry Pavla predávajú svoje čiastky Gabrielovi Szőrényi-mu za 30 zlatých florenov. /SS-15/. V tom istom roku 1696 všetky majetky Gabriela Szőrényi-ho v obciach Pány a Szőlőske ako aj majetok jeho detí a potomkov sa konfiškujú pre účasť na povstaní Imricha Tőkőly-ho a s palatinskou darovacou listinou sa darujú st. Ondrejovi Székhely de Nagy-Ida, ml. Andrejovi Székely de Nagy-Ida ako aj ich deťom a potomkom. /č.123/. V roku 1696 prišlo oznámenie Gabrielovi Szőrényi-mu či zákonití potomci po vy-
mretej rodiny Wesseny a to: Štefan, Nikolaj , Peter a Andrej Sirmay nepodajú odvolanie proti darovacej listine /Protocoll V str. 165/. V roku 1696 Martin Pintér ako zástupca zákonitých dedičov vymretej rodiny Vessenyi, Štefana, Nikolaja, Petera, a Andreja Sirmay-ho podáva sťažnosť proti darovacej listine palatínskej, ohľadom konfiškácií zemepánskej kúrii a majetku od Andreja Székely de Nagy-Ida a darovanej Gabrielovi Szőrényi-mu./PR. V.180/. V roku 1697 Jonáš a Juditha Seres vdova Martina Eperjessy-ho vdatá za Martina Réthy-ho ďalej Ján Seres a Alžbeta Seresová dcéra Pavla Czikó de Czikóháza, zdedené čiastky majetkov v Pány predávajú za 30 zlatých florenov navždy Gabrielovi Szőrényi-mu /protocoll X str. 42/.
V roku 1697 zemepánsky dom – kúria Imrich Gőnczy-ho a Susanny Váczy-ovej ďalej Anny Gőnczy-ovej manželky Juraja Horvátha a ich detí sa predáva za 30 zlatých florenov Gabrielovi Szőrényi-mu /SS-30/. V tom samom roku 1697 sú dané Gabrielovi Szőrényi-mu 3 otázky týkajúce sa majetkov.
- Či Štefan Vessenyei okrem syna Mojzesa mal aj iných synov?
- Či kamenný dom v Pányi majetok Mojzesa Vessenyei-ho mal dedičov?
- Či deti mladšieho Andreja Székhely-ho a jeho manželky Sirmay-ovej potrebujú tútora?
Gabriel Szőrényi na prvé dve otázky dáva zápornú odpoveď a na tretiu kladnú. /Sv. I. SSSS č.10/.
V roku 1697 je podaná žaloba na Petera a Mateja, ktorí prepadli a násilne prisvojili majetky Gašpara a Nikolaja Tarkány-ho a Jána Németth-a v obci Pány a Szőlőske /R-6-18/. V roku 1698 Ján Szenczy moldavský výberčí tridsiatok v mene Jakuba Mešku miestoriaditeľa kráľovských vecí a zástupcu pravotára uhorsko-kráľovskej koruny odopiera a nepovoľuje oddať majetky v obciach Pány a Szőlőske do rúk Gabriela Szőrényi-ho /X-66/. V roku1698 majetky Mojzesa Wessenyey-ho a jeho manželky Katharíny Bakó-vej pre vymretie rodu mužského pohlavia sú dané palatínskym súhlasom do daru Gabrielovi Szőrényi-mu.
Kráľovský fiškus pre podozrenie z účasti na povstaní a pre neveru ku kráľovi na všetky zemepanské majetky rodín Wessenyey –Járkó-Székelyi de Nagy-Ida uvaľuje zabavenie so súhlasom palatínovým /Statuta Jase č. 4 , 112/. V roku 1700 je je vyhláška a uistenie pre vdovu Máriu Kőrőspataky-ovú rodenúKerekesovú jej dcéru Katarínu a pre tútorov proti Jurajovi Csiby-mu a proti jeho manželke Márii Csikó de Csokóháza ohľadom majetku v obci Pány a na majeri Szölöske, ktorých zastupuje Štefan Senyey v mene rodín Sophii – dcéry Bernarda de Pány Evy Pribek a potomkov /1700-30/.
V roku 1701 sa odbremeňuje z dlžoby 200 zlatých florenov zemepansky majetok a to kamenný dom v obci Pány zo strany st. Juraja Cziby-ho a manželky Márii Czikó de Czikóháza oproti Gabriela Szörényi-ho a Kláry Gönczyovej a spol. /Sv. 1701 č.32/.
V roku 1721 spolumajitelia : Andrej Fejes, Andrej Gál, Alžbeta Gálová a manželka Juraja
Belayho ďalej Michael Kolos, Pavel Sáry, Štefan Fejes, Anna Kolosová manželka Gabriela Lucskay-ho, vdova Mária Komjáthyová po nebohom Jánovi Fekete v mene svojom a v mene svojich dedičov, celú zemepanskú kúriu s majetkom a právom užívania v obci Pány, slovom
celý majetok , ktorý bol zastavený na 260 zlatých florenov u Pavla Czikó de Czikóháza a Alžbety Czikovej vydatej za Jánom Seresom odpredávajú raz navždy Karolovi Jánovi Tetsh prelátovi Jászovskému a nástupcom za 260 zlatých florenov. /Protokol 2 str. 129/.
V roku 1724 je podaný protest od múdreho a pozorného pána Michala Klaczingera občana – úradníka mesta Košíc v mene Štefana Szirmay-ho de Eadem proti barónovi Imrichovi Sennyey-mu pre neoprávnené odcudzenie kúrie opevnenia a všetkých príslušností nachádzajúcich sa v obci Pány a majeri Szölöske.
V tom istom roku 1724 Karol Ján Tetsh prelát a prepošt Jászovský podáva sťažnosť na baróna Imricha Senneyey-ho pre vyrušovanie a napadnutie opevneného zemepánskeho dvorca a majetku v obci Pány a Szölöske /2-263/. V roku 1734 Ján, syn Juraja Bercczíka celý svoj zemepanský majetok, dom, istý počet poddaných /jobbágy/ právnou a poctivou cestou nadobudnutý daruje svojmu synovi Štefanovi Berczíkovi. /5-395/. V roku 1747 Alexander Fáŷ de Fáj potomok Ladislava ten potomok Juraja a tento potomok Gabriela Fáŷ de Fáj svoje majetky a to Csécs, Fáj, Alsó Szend, Bereth, Felső Láncz, Pány, Szőlőske oddáva za večnú cenu 300 zlatých florenov Štefanovi Szirmay-ovi /6-418/. V roku 1753 Štefan Szirmay de Eadem podáva právnický protest a reklamáciu proti Andrejovi a Sigmundovi Cseby-mu pretože zemepanskú kúriu s príslušenstvom v Pányi a v majeri Szőlőske, ktoré patrili niekedy Márii Czikó de Czikóháza bývalej to manželky Juraja Cseby na základe falošných dokumentov do cudzích rúk by chceli oddať. /7-506/.
V roku 1756 vdova Mária Nikházy po nebohom Andrejovi Dőry de Joba-háza svoje pozostalé majetky, ktoré sa nachádzajú v obciach Csécs, Pány Szőlőske, Felső Láncz , Buzitha, Bűthös a Közép Láncz, zastavuje v prospech st. Štefana Szirmay-ho. /Protokol 8 str. 9/. V roku 1773 zemani Michal Szendrey, Alžbeta Szendrey-ová, Sára Fűzyová, Štefan Szendrey, Suzana Sigová, vd. Po Jurajovi Szendrey, Alžbeta Berkessy-ová dcéra Štefana, svoje majetky v obci Pány sa nachádzajúce a doteraz titulom zálohy držané Štefanom Benyom, predávajú mu za 480 zlatých florenov /Protokol 11 str. 233/. V roku 1787 barónka Julianna Sennyey-ová de Kis-Senye manželka baróna Ladislava Dőrŷ de Jobaháza cestou Štefana Szirmay-ho sa právnou cestou obhajuje proti barónke Kláry Sennyey-ovej a jej manžela grófa Františka Dőrŷ de Jobaháza, že neoprávnene odcudzili majetok v obci Pány a Szőlőske. /protokol 13 str. 227/.
V roku 1803 zemepáni Michal, Ján a Andrej Szendrey deti Juraja Szendrey-ho a Susanny Zsigó-ovej a Alžbety dcéry Štefana Berkessy-ho podávajú protestné odvolanie proti večnému odpredaju zo strany Michala Szendrey-ho a Alžbety sestry Sáry Fűzyovej Štefana a Susany Sigó-ovej a Juraja Szendrey-ho majetkov Pányi, ktoré od roku 1773 sú v zálohe u Štefana Benyu a pred Jaszovským konventom za 480 zlatých florenov boli menovanému Štefanovi Benyovi odpredané. /protokol 14, str. 7, 1803/. V roku 1804 zemepán Andrej Szendrey syn Juraja a Susanny Sigó-ovej celý svoj majetok právom užívania a to funduš „Berkessy Telek“, ktorý sa nachádza v obci Pány predal Michalovi Benyovi synovi Štefana Benyu za 100 zlatých florenov. /Protokol 14 str. 29 pôvodina č. 14-1804/.
V roku 1804 kúpno-predajná zmluva Štefana a Jána Szendrey-ho na funduš v obci Pány „Berkessy Telek „ v hodnote 100 zlatých florenov v prospech Michala, syna Štefana Benyu. /Prot. 14 str. 126-pôv.č. 1-1806/.
V roku 1834 Štefan Szirmay de Szirma bessenyő predkladá k opisu Jasovskému konventu teštament neb. Teresii Szirmay-ovej vdove po neb. Barónovi generálovi Danielovi Mecséry-mu. Podľa tohto teštamentu menovaná Therézia Szirmay-ová všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok, kdekoľvek sa nachádza , pretože bezdetná zomiera, zanecháva deťom brata Štefana Szirmay-ho a to: Markovi, Štefanovi a Františkovi v roku 1831. O tom sa upovedomujú: Peter, Jolanna a Michal Szirmay, Boldižár Berhelyi. Teštamentárnu vôľu
prevedie barón Ignátz Eötvös. Upovedomujú sa tiež Košická a Kladzianska reformátska cirkev a ich pastori, Prešovská evanjelická cirkev, škola a jej učitelia. Majetky sa nachádzajú : v župe Abauj, Csécs, Pány, Szőlőske a v župe Zemplín: Repejó, Zsukkó, Repejácz, Csabalócz, Steskócz, Körtvélyes, Kéres,Hoszú mező,Krajná,Maloveszka, Novo-Szedlica, vinice Hegyalja, Tállya, Mád, Krivošťany, Palota, Borkrét, Kisbányász, Hegyfark, Középhegy, Leszná, Remete – na Spiši kaštiel.
V roku 1836 nastala priateľská dohoda a urobená kúpno-predajná zmluva z jednej strany medzi splnomocnenými : Ján Sóos de Sóvar s manž. Máriou dcérou Jána Balogha, Contesa
Rosína dcéra grófa Štefana Andrássy-ho a grófky Therézii Döry, ako aj ml. Ján, syn grófa Jána Pangrácza de Óvár et Szent Miklós a jeho manželky grófky Therézii Döry ako zákonití splnomocnení . Ďalej Petra a Urbana Benyovszký de Eadem, grófka Ernestína Döry – manželka grófa Fidéla Pállfy-ho de Erdödkráľovského kancelára, Katarína Döry-grófka, manželka grófa Jána Buttléra de Bárdány, ktoré obe sú dcérami grófa Gabriela Döry syna Františka a jeho manž. Barónky Kláry Senney taktiež grófka Mária Döry vdova po neb. Alexandrovi Neuhold de Sövényháza ako dcéra grófa Gabriela Döry, ďalej Daniel-Anton Markovits de Csernek syn Therézii Döry, dcéry grófa Gabriela Döry, ďalej zemianka Alžbeta Kádas, manželka slávneho kapitána Boritsa, dcéra Štefana Kádasa de Szelecsényi a Alžbeta Döry – contesa – grófa Gabriela Döry-ho dcéra ako zákonití splnomocnení svoje majetky, ktoré sa nachádzajú v Pány, Szölöske, Göncz Ruszka, Kanyapta, Csécs, Kány, Bűttös, Fulo-Kéres, Buzita, Szemere, majere Cseb a Katszik, taktiež Felsöa Közép Láncz a Jánok v župe Abauj sa nachádzajúce majetky to grófov Döry a Sennyey - predkov, ktoré majetky ich deda
Baróna Františka Döry a jeho manželky Kláre Sennyey, 10. novembra 1757 a 17. júla 1760 dali do zálohy Jóbovi Szirmay-mu de Eadem a jeho manželke Johanne Horváthovej Stausitz de Gradezz a postupne 23. augusta 1764 a 10. augusta 1778 sa začalo pokračovanie a potvrdili
v roku 1801, 15. januára jeden zo splnomocnencov gróf Gabriel Döry. Vzhľadom na veriteľa
Štefana Szirmay-ho a jeho manželky Márii Okolitsányi, taktiež pre zrušenie dražby. Pre túto ochotu bol na mnohé roky povďačný a láskou zaviazaný. Keďže gróf Ján Pongrácz a Mária Baloghová v roku 1892 sa usilovali proces znovu začať kvôli dlžobného obťaženia pred súdom Vice-Comes v župe Abaujvár usilovali sa majetok znovu nadobudnúť. Pretože proces bol zastavený, hodnota spomínaných majetkov 40 166 rínskych florenov , konečne teraz vnukom prvého veriteľa Štefana Jóba Szirmay a síce Štefanovi, Markovi a Františkovi Szirmay-mu de Eadem zvyšuje sa hodnota o 42 000 rínskych florenov teda za obnos
82 166 rínskych florenov a 40 krajciarov pred nami Jaszovským konventom Szirmay-ovcom
slávnostne oddávajú. Protokol 21 str. 396 pôvodina pod čís. 39 z roku 1836. Tieto všetky doklady počnúc rokom 1519 až do roku 1836 sa nachádzajú v Jaszovskom konvente rádu otcov Premonštrátov. Toto miesto ako aj Lelesz a Csorna slúžili ako kancelária kráľovských verejných notárov. Tieto záznamy pozbieral a zaznamenal Pavol Fedák premonštrát , kráľovský verejný notár v Jasove 12.11.1844. Tieto hodnoverné doklady dosvedčujú, že obec Paňovce, ako aj jej obyvatelia boli poddanými jednotlivých zemepánov.
Šlachtická rodina Semseyovcov mala rozsiahle pozemky pod názvom „Szökedomb“ toho času sa menoval Goritza. K tejto časti pripadala aj severovýchodná časť obce.
V predložených protokoloch sa spomínajú zemepánske kaštiele „kamenné“, z ktorých iba jeden na prostred dediny spomínaný starodávny dom kuriálny patril rodinám Wessenyey-Horváth de Jaszov a Szörényi-Csibi-Csikó de Csikóháza, dnes je majetkom Jána Róžu a bol prestavaný v r. 1949.
Staré obyvateľstvo obce Pany pozostávalo z lesných a poľnohospodárskych robotníkov, z ktorých mnohí prichádzali z Poľska čo dosvedčujú aj mená týchto privandrovalcov: Pavlovský, Tejkeszky, Kurimsky, Vyslanský, Zárecký, Benyický, Krakovský, Brotovský,
Odorinský, Poracký, Roškovanský, Krušinský, Fridmanský, Putnócky. Tieto mená sa nachádzajú v matričných záznamoch.
Obec Paňovce pozostáva z dvoch častí. Pod lesom za potokom ležiaca časť je „Pizondor“. Originálny názov bol „Pizondorf“. To znamená, že táto časť obce bola samostatná obec so svojim richtárom. Táto obec pozostávala z baníkov nemeckej národnosti. V minulosti bola obec omnoho rozsiahlejšia a ľudnatejšia ako teraz. Cirkevný schématizmus v roku 1829 vykazuje 816 rím. katolíckych občanov, teda spolu s inovercami počet obyvateľov mohol byť okolo 1 000 duší. Podľa rozprávania starších občanov v roku 1870 bolo v Paňovciach 11 židovských krčiem, následkom čoho ľud schudobnel, zeme prešli do majetku krčmárov.
Mnohí sa vysťahovali do Ameriky a počet obyvateľov klesol na polovicu, ba tretinu bývalého počtu obyvateľstva. K tomuto stavu došlo aj preto, že v rodinách sa udomácnil neblahý zvyk „jednodetstvo“.
V dobe reformácie dla užívaného hesla „cuius regioillius religió“ podľa zemepána
ide aj náboženstvo občanov, celá obec prešla na vierovyznanie reformované – kalvinské. Terajší rímsko-katolícky farský kostol a farskú budovu prevzali do úžitku kalvíni. To vysvitá aj z toho, že oltárna časť kostola je štvor uholným spôsobom miešaným slohom goticko-románskym postavená.
V roku 1720 následkom „revindicátie“, na základe kráľovského dekrétu kostol, fara ako i k tomu patriace pozemky boli z úradnej moci od kalvínov zobraté a odovzdané do rúk Ondreja Szauberera prépošta jasovského, ktorý ich odovzdal do užívania rímsko-katolíckej cirkvi v Paňovciach, keďže občania obce sa medzi časom stali rímo katolíkmi až na rodiny Komjáthy – Konc – Ficzery, ktorí sú až dodnes kalvínmi.
Rímsko-katolícky farský kostol a farské budovy boli často opravované. V roku 1802 po ohromnej búrke a či následkom zemetrasenia sa veža kostola zrútila a prelomila klenbu kostolnú. V rokoch 1802-1809 teda za 7 rokov vystavili občania novú vežu, ktorá stojí aj teraz. Urobili aj novú klenbu, takže teraz jasne vidno na starých múroch lode dve tretiny novej klenby. Novú vežu zaopatrili vežovými hodinami, ktoré za 80 rokov presne odbíjali hodiny. Teraz sú umiestnené v Košickom múzeu ako starožitnosť. Sú ešte aj dnes majetkom obce Paňovce.
Kostol má na hlavnom oltári umelecký obraz svätej Kataríny, ktorý obraz maľoval svetochýrny maliar z Viedne „Krakker“. Tento obraz pochádza z roku 1740. Sú tu aj dva ďalšie obrazy od toho istého maliara. Tieto vzácne diela sú podľa posudku odborníkov v zachovalom stave. Že kedy bol postavený kostol kalvínsky sa presne nevie, ale pravdepodobne po roku 1720, keď kalvínom bol odobraný kostol, ktorý užívajú rímo katolíci.
V roku 1836 rodina Dessewffy cestou Dessewffy Alberta si kúpila Paňovský veľkostatok, ktorý činil 1800 katastrálnych jutár od Čečejovského veľkostatkára Szirmayho za 40 000 rakúskych forintov. Po Dessewffy Albertovej smrti prešiel celý veľkostatok na syna Dessewffy Kálmana, ktorý predal jednu čiastku Novačánskym obyvateľom. V tom čase si zakúpil od grófky Szerényiovej v Mokranciach 1 090 katastrálnych jutár pozemkov. Po smrti Dessewffy Kálmana v roku 1898 obidva veľkostatky zdedil ml. Dessewffy Albert. V roku 1902 Dessewffy Albert dedič Dessewffy Kálmana daroval pozemok pre reformovanú cirkev .
Na tomto pozemku v r. 1911 vystavili reformovaný kostol. V tom čase v roku 1902 Dessewffy Albert daroval pozemok pre obecný cintorín s podmienkou, že jedna polovica bude katolíkov a druhá polovica reformátov.
Pozemok pre miestnu Jednotu – ĽSD vymenil Albert Dessewffy s obecným pozemkom, kde stála Jednota, ale nebola na vyhovujúcom mieste. Táto výmena sa uskutočnila približne v roku 1902. V roku 1906 vykonali opravu rímsko-katolíckej školy.
V roku 1914 vypukla prvá svetová vojna, ktorá trvala do roku 1918. V tejto vojne padli dvanásti /12/ občania. Po smrti Dessewffyho Alberta v roku 1918 zdedili celý veľkostatok súrodenci ml. Dessewffy Aristid, Žofia, Berta, Oskár, Alžbeta a Mikuláš. V roku 1928 na základe pozemkovej reformy časť veľkostatku bola rozdelená pre obyvateľov obce Paňovce. Po roku 1928 rodina Desseffy vlastnili v obci Paňovce 550 katastrálnych jutár pozemkov spolu s lesom. V Mokranciach 150 kat. jutár pôdy, lesov a pasienkov a jeden kaštieľ. V roku 1931 bola vykonaná obnova reformátskej školy. V roku 1938 po Mníchovskom diktáte aj obec Paňovce bola obsadená maďarskou armádou do začiatku roku 1945. V roku 1941 vypukla druhá svetová vojna, ktorá trvala až do roku 1945. Dňa 18. 1. 1945 pri oslobodzujúcich bojoch Sovietskou armádou , takmer celá obec Paňovce bola zničená a spálená. 19. 1. 1945 bola oslobodená obec Paňovce Sovietskou armádou. Pri oslobodení obce Paňovce obetovali svoje životy 11 hrdinovia Sovietskej armády, ktorým patrí večná vďaka za oslobodenie obce Paňovce od fašistického okupovania.