Nadprirodzená sila života | Krásy našej obce

Nadprirodzená sila života

            Hoci pani Zima sputná prírodu do snehových závejov a ľadového panciera, aj počas zdrvujúcich mrazov možno v jej zátišiach pozorovať známky pulzujúceho života. Snehová perina je vyzdobená korálikmi a retiazkami, ktoré tam zanechali po sebe zvieratá. Na spráchnivenom pni hodovala veverica stromová, o čom svedčí kôpka vretienok zo smrekových šišiek. Červené fliačky na bielej snehovej prikrývke pod jarabinovým kríkom prezrádzajú, že jeho plody náramne chutili chochláčom severským alebo drozdom čvíkotavým, opereným hosťom aj spoza polárneho kruhu. Pohľad na vodnára potočného, nervózne podrepujúceho na skale trčiacej zo skrz-naskrz zamrznutej horskej bystriny, presvedčí každého pozorovateľa, že život dokáže zvíťaziť aj na treskúcim mrazom. Človek neznalý kolobehu života v zátišiach stredoeurópskej prírody by len sotva uveril, že aj také krehké a zraniteľné tvory, akými sú pavúky alebo hmyz, dokážu vytrvalo vzdorovať štipľavým mrazivým objatiam.

            Kedy murárik červeno krídly, tento zvláštny vtáčí zjav, vtáčia ikona kamenných brál, vedel hovoriť ľudskou rečou, určite by nám porozprával o živote hmyzu alebo pavúkov počas krutej zimy. Jediný spomedzi početnej rodiny výlučne hmyzožravých operencov neopúšťa nehostinné skalné prostredie ani počas kraľovania pani Zimy. Napriek extrémne sťaženým životným podmienkam dokáže tento „nebeský operenec s karmínovými krídlami“ prežiť dlhé zimné obdobie vo svojom rodisku bez ujmi na zdraví napriek tomu, že v tomto čase podstupuje nedobrovoľne niekoľkomesačný pôst. Statočne vzdoruje  zdrvujúcim arktickým mrazom, starostlivo prehliada skalné pukliny a škáry, kde sliedi za hmyzom a pavúkmi.

            Keď si budeme všímať dianie v prírode pozornejšie, uvidíme prozreteľnosť Stvoriteľa všade okolo nás a vari práve počas najtuhších mrazov sa nám zviditeľní nejakým podobným prírodným úkazom, ktorý nesie známky nadprirodzenosti.