Priateľstvo až po hrob | Krásy našej obce

Priateľstvo po hrob

            Stromy vždy zostanú verné miestu, kde život dostanú. Roky rokúce sa nemôžu pohnúť z miesta, kde sa ujali života. Nemôžu si vyberať susedov, s ktorými by chceli rásť vedľa seba, musia sa uspokojiť s vôľou prírody, ktorá sama každému stromčeku predurčí najbližších susedov. Stromy sa tomuto zvláštnemu údelu nepriečia. Niektoré stromy sa počas dlhého života  až tak skamarátia, že sa do seba zapletú koreňmi alebo vrastú do seba konármi a stanú sa z nich kamaráti na život a na smrť.  Často ich rozdelí až na smrť, ale niekedy ani tá nemá veru tú moc, aby stromových priateľov rozdelila. Keď padnúť v nápore silného vetriska počas búrky, tak vedno spolu ako bratia. Keď uhorieť bleskom, tak tiež vedno spolu.

            Viac ako ktorékoľvek iné prírodniny sa stromy pridŕžajú sloganu: „Jeden za všetkých, všetci za jedného!“ Kiež by sme si vzali v tomto smere príklad od týchto dlhovekých stvorení, ktoré nám môžu byť vzorom ešte v mnohých iných oblastiach života